Dnes ráno nastupujem do svojej skoro novej Hondy Civic a čo sa mi nestane! Zlomím si opätok.
No bodaj to porantalo. Ale aspoň to nebol necht. Tak zavolám sekretárke, nech mi láskavo zoženie nový kým prídem do práce. Nepôjdem sa predsa
prezuť, potom by mi neladili topánky s kabelkou. A keby som si vzala inú kabelku, čo s opaskom? Bože,
čo som Ti urobila, že ma tak trestáš? Aj tak som sa nakoniec v práci zastavila len na pár minút, kvôli tomu opätku. Tá krava mi zohnala síce o milimeter nižší ako
som jej kázala, ale už som sa zmierila s tým, že dnes mám blbý deň.
No porazí ma. Nevadí, išla som sa upokojiť do nákupného
centra, zašla som si do solárka, ale len sa objednať, lebo,
čo čert nechcel, bolo obsadené na ďalšie dve hodiny.
No hovorím, deň blbec. Tak som šla nakúpiť potraviny na večeru, ale to len tak,
od jedu, aj tak to doma vyhodím do koša, lebo držím diétu. Potom som šla na kávu
a tá hlúpa čašníčka mi do nej dala plnotučnú smotanu,chápete, smotanu!!!
Teraz musím večer zájsť do fitka, no hrúza. Úplne mi nabúrala moju dennú
spotrebu kalórií. Hovorím, niekto ma dnes nemá rád!
Vážne, keď si to tak cestou k autu premietam, život je pes. A čerešnička na torte bola, že po ceste domov som v rádiu počula absolútne trápny test,
ktorému som ale absolútne nerozumela.
Mala som odpovedať na otázky, či mám kde bývať, čo jesť, kde sa umyť,
či som si za posledný mesiac kúpila niečo na seba (trápne, že?),
či mám rodinu, priateľov, či som zdravá a
či nemám vírus HIV. No vravím, ničomu nerozumiem,
lebo na takéto trápne otázky odmietam odpovedať.
Ale som to statočne dopočúvala až do konca.
A tá hlupaňa namiesto vyhodnotenia nakoniec oznámila,
že keď som na všetky otázky odpovedala áno,
patrím medzi osem percent najšťastnejších ľudí na tejto
planéte. Pche. A to mi takúto blbosť chce nahovoriť práve v takýto deň na milú keďvež.
No neporazí ma???